Na gazdovskom dvore žil mravec. Mladý ctižiadostivý mravec ktorý sa vždy snažil byť iný ako ostatní. Chcel vynikať a odlíšiť sa od davu.V mravenisku ale platili jasné pravidlá, pracovať, podieľať sa na spoločnom živote a prosperite mravčej spoločnosti. Mravcovi sa to nezdalo ten chcel od života viac.Neustále šomral,vymýšľal si výhovorky a špekuloval ako sa vyhnúť práci.Jedného dňa sa mu šikovne podarilo vyliezť na plot. Bol tak šťastný,nadšený len sa tak vznášal. Pobehoval sem a tam a nevedel sa nabažiť nového pocitu dokonalosti. Zrazu videl celý svet aj komunitu z inej perspektívy.Stál vysoko a užíval si svet z vtáčej perspektívy.Videl všetko jasnejšie ako stúpal po plote vyššie a vyššie,sláva mu pomaly stúpala do hlavy a stával sa pyšnejším a pyšnejším. Stál nad všetkými ostatnými členmi mraveniska a pocítil voči nim zmes ľútosti a odporu kedže oni sa stále namáhajú namiesto toho aby rozmýšľali ako tiež vyliezť niekam vyššie na plot alebo nejaký stĺp. Dával im dobre mienené rady a mudroval aké je to ľahké byť úspešným mravcom. On bol teraz pán dôležitý a všetky utrápené oči zo zeme sa dvíhali k nemu a ticho závideli. Jedni závideli iný si povedali čo tam potom ja musím pracovať tu dolu mám rodinu a svoje starosti, ďalší zase na mravca kričali, zlez dole narazíš si nos alebo spadneš, poď pekne pracovať s nami, nosiť omrvinky do mraveniska! Mravcovi však už bolo všetko jedno, kráčal si po svojich cestičkách ktoré mu plot ponúkal. Chodil hore a dole po plotových tyčkách, chodil aj do strán, každý deň sa kochal krásnym výhľadom na okolie. Zatiaľ všetky ostatné mravce dole na zemi pracovali, žili si svoje životy a na mravca na plote si sem tam spomenuli pretože mladšie mravčeky ho obdivovali a často ho spomínali. Po čase začalo byť mravcovi otupno. Zistil že plot je vlastne plochý. Snažil sa všemožne sa zabaviť a uniknúť do priestoru ale nejak to nešlo. Mohol sa pohybovať iba v priamkach, ktoré plot povoľoval.Bol tam sám, prípadne sa raz za čas stretol s iným mravcom, ktorému sa tiež podarilo dopracovať až na plot, takže bol rovnako pyšný ako on a to ho veľmi nebavilo. Mravec začal uvažovať že sa vráti dole na zem ale ako ? Veď dole by utŕžil len hanbu a posmešky. Nesmie sa vrátiť za žiadnu cenu. Veď už ani poriadne nepozná cestu a ako to vysvetlí tým dole? Začal teda pokrikovať na ostatných a vysmievať sa im. „Cha cha vy musíte tam dole pracovať a ja si tu na plote užívam“. „Počujete ma halooo „??!!. „Ja som tu vysoko na plote a vy ste dole, haha“ !!. Všetci dole si už ale zvykli na to že mravec chodí po plote. Nikto mu už nevenoval veľa pozornosti. Tak mravec skúšal všetko čo sa dalo aby ich upútal. Všetko márne. Každý mal svoje starosti a radosti tu dole v mravenisku a nikomu sa veľmi nechcelo sa ním zaoberať. Veď je to taký istý mravec ako oni len vyliezol na plot. Po určitom čase mravec začal panikáriť. Videl ako mravcom dole plynie život so svojimi rodinami v komunite a nič už ho nemohlo udržať na plote. Aj on si chcel odtrhnúť aspoň kúsok ich obyčajného šťastia v kruhu rodiny kde by sa nemusel hrať na to že on je vysoko na plote. Snažil sa všemožne nájsť cestu dole ale plotové tyčky boli neúprosné križovali sa a točili tak ako chceli. Medzičasom pod plotom narástli husté kríky a prekážky ktoré tam predtým neboli. Mravec vynakladal obrovské úsilie aby sa dostal naspať dole a stretol svoju rodinu a priateľov. Po veľmi dlhej dobe a mučivej púti sa mravcovi podarilo zliezť z plotu na zem. Bol nevýslovne šťastný že opustil plochý plot a má znovu ten obrovský priestor k užívaniu. Ako mohol toto vymeniť za hlúpy, plochý plot pýtal sa sám seba? Snažil sa nájsť svoju rodinu a starých kamarátov. Nikto z nich už tam však nebol. Jedni zostarli a pomreli iní sa odsťahovali do iného mraveniska, ďalší zase už mravca nepoznali a tí čo ho obdivovali už mali svoje rodiny a iné starosti. Skormútený mravec sa utiahol do kúta gazdovského dvora za šopu.Tam dlho sám tichučko nariekal a ľutoval sa. Ako som len mohol byť taký hlúpy veď kým som tancoval na plote a kochal sa výhľadom ušiel mi celý život popod ním. Mravca už nikto nepoznal. V starej lyžičke odhodenej na zemi uvidel svoj obraz a všimol si že mu narástol hrb a poklesla hlavička. Zdesil sa ešte viac a už vôbec nevychádzal zo svojej komôrky. Po veľa rokoch hrajúce sa mravčeky z komunity objavili komôrku s usušeným mravčím telíčkom.Nebolo na ňom vôbec poznať že to bol onoho času slávny a populárny mravec,ktorý vyliezol na plot.