Založ si blog

Nahneváňačka

Každý z nás sa rozhoduje napísať blog alebo článok z určitého dôvodu. Niekto sa potrebuje zviditeľniť iný proste len potrebuje vyjadriť svoj názor. Ja som si svoj blog založil od jedu. Presne tak, od jedu pretože som už nedokázal len tak sedieť a nechať v sebe tlieť tie zlostné, žeravé polená povkladané do môjho vedomia ľudskou hlúposťou. Deň čo deň sa stretávame s obmedzeným chovaním nášho okolia a väčšina ľudí si na tom pekne krásne fičí a snaží sa tieto tlejúce uhlíky hasiť a potláčať do pozadia a prekrývať ich všetkými možnými existujúcimi spôsobmi. Ja som sa rozhodol s tejto väčšiny vykročiť aspoň tak že napíšem tento blog. Je dosť  možné že je prvým a aj posledným z mojej tvorby.

Ale prejdime k veci a pozrime sa na to čo je to, čo ma tak rozhnevalo alebo dá sa povedať aj „nasralo“.

Je to asi problém celej populácie ale ja by som sa zameral na nás Slovákov.

Je mi ľúto ako sa chováme jeden voči druhému ako sa chováme voči svojmu okoliu ako sa chováme v práci, na ceste, na nákupoch v parku alebo proste len tak na ulici. Situácia ktorá ma dohnala si sadnúť k počítaču a napísať tento článok je úplne prozaická. Po ceste z Tatier som za dve a pol hodiny stretol na ceste toľko obmedzenosti koľko v bežnom živote tak asi za dva týždne. Tá hlúposť na diaľnici a priľahlých cestách nemala konca. Vtedy som zistil že nás sprevádza celý život a že sa s ňou potýkame denne a že tú nahromadenú zlosť jednoducho dusíme v sebe. Že sa ňou obklopujeme denne v rôznorodých situáciach a vzťahoch. Ale úplne krásne je viditeľná na cestách alebo v preplnených mestách. Každý z nás má auto a zväčša už všetky aj s výkonným pohonným agregátom. Naše mestá sú nimi preplnené.  Často sa s úžasom dívam ako zahanbene prejde desať šoférov kým vás jedenásty na prechode pre chodcov pustí.  Rád by som vedel čo sa odohráva v hlavách šoférov ktorí sa bezhlavo rútia a predbiehajú navzdory oproti idúcim autám. Že im nevadí vytlačiť pokojne idúce auto na krajnicu pretože oni sa ponáhľajú domov asi na ďalšiu časť seriálu.  Rozmýšľam či si pán šofér v horách oddýchli keďže v aute vidím šťastnú rodinku z peknou kopou batožiny. Rozmýšľam či mu nie je trápne že hneď ako vás vytlačí z cesty vám veselo pustí štyri smerovky a poďakuje. Asi to bude ten hrejivý pocit  výhry a súťaživosť v každom z nás čo nás stále vedú byť prvým. Alebo to bude frustrácia z každodenného života a toto je korenie ktoré tomu aspoň za volantom dá tú pravú chuť.

A pritom by stačilo len aby sa každý z nás začal chovať ohľaduplne voči svojmu okoliu. Presne viem čo si teraz myslíte “ no jasné, si tu píše ale určite to tiež robí“  a ja hovorím áno. Tiež som s tých ktorí  raz za čas spravia hlúposť, raz za čas sa ponáhľam a raz za čas som nahnevaný. Preto si myslím že začať treba od seba a prvý krok k začatiu je uvedomiť si že sme to my čo si sami sebe škodíme. Že to nie je len náš šéf, kolega, spolucestujúci  alebo sused. Sme to my. To my vyhadzujeme ten odpad a plastové fľaše na parkoviskách. My sme tí ktorí vyblikujú a vytrubujú pomalšiemu autu v ľavom pruhu. Sme to my ktorí nedokážeme na prechode pustiť staršiu pani alebo cyklistu. A nakoniec sme to my po kom zostane osprostená krajina plná aut a ignorantských ľudí pretože naše deti toto chovanie od nás odpozorujú.

Príčina: To že sa ponáhľame. Dôsledok: Pozrime sa do zrkadla ako sme zostarli.

Jedným slovom naháňačka. Naháňame sa do práce a potom zase domov, naháňame sa na dovolenku a potom zase z nej. Tým že sa tak veľmi ponáhľame nám vlastne ujde pointa toho pekného prečo vlastne cestujeme a prečo žijeme. Táto doba jednoducho musí prestať a my sme jediný kto to dokáže zastaviť.

Viem je ťažko byť v pohode keď termíny sú neúprosné a výplata ďaleko a vždy je niečo treba. Ale tým táto spoločnosť smeruje k záhube svojho vlastného ducha to znamená že duša spoločnosti sa premení na prachové čiastočky zárobkov, dlžôb a naháňačky.

Taký to bol obyčajný deň. .

19.01.2024

V ten deň sa udialo pár vecí a na prvý pohľad by sa zdalo ze sú to obyčajné drobnosti, ktoré sa vám udejú každý iný deň. Nepripisoval som im žiadnu váhu. Hneď ráno mi predavač v obchode nevrátil 2 eurá, úprimne neviem či zámerne alebo z roztržitosti a po ceste domov mi vbehla do cesty dievčina s ruksakom na pleciach že som ju len tak tak obišiel aby som sa sám [...]

Sladký život mravcov

23.06.2017

Na gazdovskom dvore žil mravec. Mladý ctižiadostivý mravec ktorý sa vždy snažil byť iný ako ostatní. Chcel vynikať a odlíšiť sa od davu.V mravenisku ale platili jasné pravidlá, pracovať, podieľať sa na spoločnom živote a prosperite mravčej spoločnosti. Mravcovi sa to nezdalo ten chcel od života viac.Neustále šomral,vymýšľal si výhovorky a špekuloval ako sa vyhnúť [...]

Pápež František

Za uzdravenie Fica sa modlí aj pápež, poslal list Čaputovej

17.05.2024 21:49

Pápež František zaslal v súvislosti s atentátom na slovenského premiéra Roberta Fica list prezidentke Zuzane Čaputovej.

Robert Kaliňák, odkaz

Kaliňák: Vykreslili ste Fica ako zlo, takto to dopadlo. Očakávame jedno úprimné prepáčte

17.05.2024 19:11

Spoločenský zmier sa nedá postaviť na falošnej politickej korektnosti, uviedol Robert Kaliňák. Žiada od tých, ktorí vykreslili Fica ako zlo, jedno úprimné prepáčte.

kosovo nato

Baerbocková: Kosovo patrí do Rady Európy. Srbsko v takom prípade hrozí odchodom

17.05.2024 18:25

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v piatok vyzvala lídrov Kosova, aby čo najskoršie splnili podmienky na prijatie do Rady Európy.

Izrael, Haag

Izrael v Haagu: Vojna v Gaze je tragická, nejde však o genocídu

17.05.2024 16:44

Izrael tak reagoval na tvrdenia Juhoafrickej republiky, ktorá ešte v decembri podala MSD sťažnosť voči Izraelu za údajnú genocídu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3
Celková čítanosť: 5783x
Priemerná čítanosť článkov: 1928x

Autor blogu

Kategórie